๐ƒ๐„๐•๐Ž๐’๐€๐”๐ ๐๐€ฬ ๐‰๐„๐’๐”๐’ ๐…๐”๐“๐€๐‘ ๐…๐”๐€๐ ๐’๐€๐๐“๐” ๐“๐„๐๐Š๐„ ๐๐‘๐€๐“๐ˆ๐Š๐€ ๐ˆ๐‡๐€ ๐€๐’๐€๐”๐ ๐Š๐Ž๐๐Š๐‘๐„๐“๐€

BOBONARO, 26 Juรฑu 2025
Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmรฃo husu bรก fiar naโ€™in sira neโ€™ebรฉ halo devosaun bรก Jesus Futar Fuan Santu (Sagrado Coraรงรฃo de Jesus) tenke tau iha asaun konkreta.
Primeiru-Ministru husu neโ€™e liu-hosi diskursu iha okaziaun seminรกriu โ€œXV aniversรกriu Dioseze Maliana ho Jubileu tinan 350 Coraรงรฃo de Jesusโ€ neโ€™ebรฉ realiza iha Salaun Padre Manuel Luรญs, Igreja Paroquial Maliana, Dioseze Maliana, kinta (26/06/2025).
โ€œ๐ƒ๐จ๐ฏ๐จ๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐›๐šฬ ๐‰๐ž๐ฌ๐ฎ๐ฌ ๐…๐ฎ๐ญ๐š๐ซ ๐…๐ฎ๐š๐ง ๐’๐š๐ง๐ญ๐ฎ ๐ญ๐ž๐ง๐ค๐ž ๐ฉ๐ซ๐š๐ญ๐ข๐ค๐š ๐ข๐ก๐š ๐š๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐ค๐จ๐ง๐ค๐ซ๐ž๐ญ๐š ๐ญ๐š๐ง๐›๐š ๐‰๐ž๐ฌ๐ฎ๐ฌ ๐…๐ฎ๐ญ๐š๐ซ ๐…๐ฎ๐š๐ง ๐’๐š๐ง๐ญ๐ฎ ๐ฌ๐š๐ข ๐ง๐ฎโ€™๐ฎ๐๐šฬ๐ซ ๐จ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž ๐ข๐๐š ๐š๐ญ๐ฎ ๐ข๐ญ๐š ๐ก๐š๐ญ๐ž๐ง๐ž ๐ก๐š๐ฅ๐จ ๐ฌ๐š๐ค๐ซ๐ข๐Ÿ๐ขฬ๐ฌ๐ข๐ฎ, ๐ซ๐ž๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐š๐ฌ๐š๐ฎ๐ง, ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž, ๐ค๐จ๐ซ๐š๐ณ๐ž๐ง, ๐ฃ๐ž๐ง๐ž๐ซ๐จ๐ณ๐ข๐๐š๐๐ž, ๐›๐จ๐ง๐๐š๐๐ž, ๐ซ๐ž๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐ฌ๐š๐›๐ข๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž, ๐š๐ ๐ซ๐š๐๐ž๐ฌ๐ž ๐ง๐จ ๐ž๐ฌ๐ฉ๐ž๐ซ๐š๐ง๐ฌ๐š, ๐ง๐ฎ๐ง๐ž๐ž ๐ข๐ญ๐š ๐›๐ž๐ฅ๐ž ๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ซ๐ข๐›๐ฎ๐ข ๐›๐šฬ ๐๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ง๐š๐ฌ๐ข๐จ๐ง๐šฬ๐ฅ ๐ก๐จ ๐ž๐Ÿ๐ž๐ญ๐ข๐ฏ๐ฎ. ๐€๐ญ๐ฎ ๐›๐ฎ๐š๐ญ ๐ก๐ข๐ซ๐š๐ค ๐ง๐žโ€™๐ž ๐š๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ž๐ฌ๐ž ๐ฉ๐ซ๐ž๐ฌ๐ข๐ณ๐š-๐ฅ๐ข๐ฎ ๐ฆ๐š๐ค๐š ๐ญ๐ž๐ง๐ค๐ž ๐ก๐š๐›๐จโ€™๐จ๐ญ ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐Ÿ๐ข๐š๐ซ ๐ง๐จ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐š๐ข๐ฌ๐š๐ฎ๐ง,โ€ Primeiru-Ministru hateten.
Ho laran haksolok boโ€™ot tebes mak Xefe Governu mai hamutuk ho sarani tomak iha selebrasoens Dioseze Maliana nian neโ€™e, famรญlia boโ€™ot sarani nian ida-neโ€™e, hodi partisipa iha orasoens no reflesoens bรก tinan jubilar neโ€™e nian.
Primeiru-Ministru husu permisaun atu hahรบ felisita uluk Dioseze Maliana, Dioseze foun liu iha Timor-Leste, tanba halo ona tinan 15. Parabรฉns bรก Kleru no bรก Madre Dioseze sira, no mรณs bรก ema hotu-hotu neโ€™ebรฉ kontribui bรก prezensa Igreja-de-proximidade ida-neโ€™e.
Xanana Gusmรฃo aproveita mรณs biban ida-neโ€™e atu hatoโ€™o ninia rekoรฑesimentu ho admirasaun bรก Reverendรญsimu Bispu Dom Norberto do Amaral, laโ€™รณs deโ€™it bรก nia lideransa espirituรกl no diosezana, maibรฉ mรณs bรก lideransa komunitรกria ho ninia dedikasaun tomak bรก populasaun sira, liuliu Likisรก, Bobonaru ho Suai.
Selebra Jubileu ida-neโ€™e, signifika rekoรฑese katak sarani hotu-hotu saran tomak ona idaidak-nia-an bรก Sagrado Coraรงรฃo de Jesus. No devosaun ida-neโ€™e tenke pratika, laโ€™รณs deโ€™it iha orasoens ho selebrasoens litรบrgikas, maibรฉ mรณs iha asoens, hodi nuneโ€™e, ema ida-idak konkretiza apelu Kristu nian kona-bรก domin bรก ema seluk.
Disponรญvel atu realiza bein komรบn, neโ€™e mak halo sarani sai katรณlikus neโ€™ebรฉ diโ€™ak liu, no liuliu, halo sarani sai ema neโ€™ebรฉ diโ€™ak liu. Maibรฉ Xanana dehan, tenke rekoรฑese katak nein sempre fรกsil!
Timoroan sira hatene saรญda mak sakrifรญsiu. Laโ€™รณs deโ€™it tanba iha tinan 24 laran hasoru susar no terus oioin hosi okupasaun ilegรกl no violenta, maibรฉ mรณs, hetan tiha independรชsia nasionรกl, sira kontinua hasoru difikuldades loroloron nian bainhira buka atu hadiโ€™a sira-nia kondisoens moris.
Prosesu dezenvolvimentu nasionรกl ho konstrusaun Estadu ida neโ€™ebรฉ sรณlidu no demokrรกtiku kontinua ezije sakrifรญsius bรก populasaun timoroan tomak.
โ€œ๐‡๐š๐ง๐ž๐ฌ๐š๐ง ๐ข๐ญ๐š-๐›๐จ๐จ๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ก๐š๐ญ๐ž๐ง๐ž, ๐ฌ๐ž๐ฆ๐ฉ๐ซ๐ž ๐Ÿ๐šฬ๐ฌ๐ข๐ฅ ๐ฅ๐ข๐ฎ ๐ก๐š๐ฅ๐š๐ค๐จ๐ง ๐ง๐จ ๐ก๐š๐ซ๐š๐ก๐ฎ๐ง ๐ž๐ฆ๐š ๐ฌ๐ž๐ฅ๐ฎ๐ค ๐ง๐ข๐š ๐ฆ๐จ๐ซ๐ข๐ฌ ๐ง๐จ ๐ก๐š๐ฅ๐จ ๐ข๐ญ๐š ๐ž๐ฆ๐š ๐ง๐ž๐จ๐ง ๐ง๐š๐ค๐ฎ๐ค๐ฎ๐ง ๐ข๐ก๐š ๐ญ๐ž๐ฆ๐ฉ๐จ ๐Ÿ๐ฎ๐ง๐ฎ, ๐๐ฎ๐ค๐žฬ ๐ก๐š๐ซ๐ข๐ข ๐Ÿ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ฎ ๐ข๐๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ฌ๐ฎ๐ฌ๐ญ๐ž๐ง๐ญ๐šฬ๐ฏ๐ž๐ฅ ๐ข๐ก๐š ๐ญ๐ž๐ฆ๐ฉ๐ฎ ๐ฉ๐šฬ๐ฌ. ๐“๐š๐ง๐›๐š ๐ง๐žโ€™๐ž ๐ฆ๐š๐ค ๐ข๐ฆ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐š๐ง๐ญ๐ž ๐ญ๐ž๐›๐ž๐ญ๐ž๐›๐ž๐ฌ ๐ซ๐ž๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐š๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐ก๐จ ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž ๐ง๐š๐ฌ๐ข๐จ๐ง๐šฬ๐ฅ ๐›๐šฬ ๐ฆ๐ข๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ข๐๐š-๐ง๐žโ€™๐ž,โ€ Xefe Governu hateten.
Prosesu rekoรฑesimentu kona-bรก konflitus ho ofensas, atu tuir fali rekonsilia, neโ€™e mak justisa iha asaun neโ€™ebรฉ permite sarani sira avansa nuโ€™udรกr nasaun. No, presiza korajen ho jenerozidade (ka, laran luan no diโ€™ak) hosi povu ida-neโ€™e atu halaโ€™o prosesu rekonsiliasaun nasionรกl.
Susesu Timor-Leste nian la depende bรก vontade ema seluk nian, maibรฉ bรก vontade timoroan tomak nian atu rezolve nia problemas ho konflitus hosi pasadu. Aten-barani ho diรกlogu mak lori Timoroan sira bรก rekonsiliasaun ho viziรฑa indonรฉzia, no mรณs entre feton no maun-alin timoroan sira neโ€™ebรฉ haree malu la diโ€™ak, liutiha tinan hira moris iha konflitu laran. Ema balun hanesan vรญtimas tanba funu, seluk tanba ideolojias.
Ida-neโ€™e mak ezemplu ida neโ€™ebรฉ Timor-Leste bele partilla ho orgullu boot ho mundu tomak. Timoroan sira nia asaun ida neโ€™e hanesan ezemplu diโ€™ak ida kona-bรก rekonsiliasaun interna, aleinde rekonsiliasaun ho Indonรฉzia.
Ezemplu ida-neโ€™e nunka iha relevรขnsia ida boโ€™ot hanesan neโ€™e iha tempu ohin-loron. Mundu agora hasoru dezafius jeopolรญtikus, sosioekonรณmikus no ambientais todan lahalimar, dezafiu sira neโ€™ebรฉ sรณ bele hetan resposta bainhira iha sentimentu umanu, ho baze iha valor sira neโ€™ebรฉ aas liu hanesan solidariedade, tolerรขnsia no kooperasaun.
โ€œ๐๐š๐ข๐ง๐ก๐ข๐ซ๐š ๐ข๐ญ๐š ๐š๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐š๐งฬƒ๐š ๐š๐ญ๐ฎ๐š๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž ๐ข๐ง๐ญ๐ž๐ซ๐ง๐š๐ฌ๐ข๐จ๐ง๐šฬ๐ฅ, ๐ข๐ญ๐š ๐š๐ฌ๐ข๐ฌ๐ญ๐ž ๐ค๐ซ๐ฎ๐ž๐ฅ๐๐š๐๐ž ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐Ÿ๐ฎ๐ง๐ฎ, ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ค๐จ๐ง๐Ÿ๐ฅ๐ข๐ญ๐ฎ ๐ง๐จ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ฉ๐จ๐›๐ซ๐ž๐ณ๐š. ๐ˆ๐ญ๐š ๐›๐ž๐ฅ๐ž ๐ก๐š๐ซ๐ž๐ž ๐ฆ๐ข๐ณ๐žฬ๐ซ๐ข๐š ๐ฎ๐ฆ๐š๐ง๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ฆ๐š๐ซ๐ค๐š ๐ข๐ก๐š ๐ž๐ฆ๐š ๐ญ๐จ๐ค๐จ๐ง-๐ง๐š๐ง๐ฎ๐ง ๐ฌ๐ข๐ซ๐š-๐ง๐ข๐š ๐จ๐ข๐ง. ๐ˆ๐ญ๐š ๐š๐ฌ๐ข๐ฌ๐ญ๐ž, ๐ฆ๐š๐ฌ๐ค๐ข ๐ฅ๐š ๐Ÿ๐ข๐š๐ซ, ๐ค๐จ๐ง๐Ÿ๐ฅ๐ข๐ญ๐ฎ ๐จ๐ข๐จ๐ข๐ง ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ฌ๐จ๐›๐ฎ-๐ซ๐š๐ก๐ฎ๐ง ๐Ÿ๐š๐ญ๐ข๐ง ๐›๐š๐ซ๐š๐ค ๐ข๐ก๐š ๐ฆ๐ฎ๐ง๐๐ฎ, ๐ง๐จ ๐ข๐ก๐š ๐Ÿ๐š๐ญ๐ข๐ง ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š ๐ก๐š๐ฅ๐ฎ๐ก๐š ๐ฅ๐š๐ค๐จ๐ง ๐จ๐ง๐š ๐ง๐žโ€™๐ž, ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ข๐ค ๐ก๐ž๐ฅ๐š ๐ซ๐š๐ฌ๐ญ๐ฎ (๐ค๐š ๐š๐ข๐ง-๐Ÿ๐š๐ญ๐ข๐ง, ๐ฌ๐ข๐ง๐š๐ข๐ฌ) ๐๐ž๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ๐ข๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ก๐š๐ง๐ž๐ฌ๐š๐ง. ๐„๐ฆ๐š ๐ง๐ข๐š ๐ฆ๐จ๐ซ๐ข๐ฌ, ๐ž๐ฆ๐š ๐ง๐ข๐š ๐ฆ๐ž๐ก๐ข ๐ง๐จ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž ๐ญ๐จ๐ฆ๐š๐ค ๐ฆ๐š๐ค ๐ฅ๐š๐ค๐จ๐ง ๐ฅ๐ž๐ž๐ญ ๐๐žโ€™๐ข๐ญ,โ€ PM Xanana sita.
La iha ema seluk mak sente buat hirak-neโ€™e liu timoroan sira-neโ€™e. Maibรฉ felizmente, ba Timoroan sira, tantu iha tempu funu komu iha pรกs, bele konta ho apoiu morรกl no espirituรกl hosi Igreja Katรณlika.
โ€œ๐‡๐šโ€™๐ฎ ๐š๐ฉ๐ซ๐จ๐ฏ๐ž๐ข๐ญ๐š ๐ก๐จ๐๐ข ๐š๐ ๐ซ๐š๐๐ž๐ฌ๐ž ๐›๐šฬ ๐Œ๐š๐๐ซ๐ž ๐ก๐จ ๐๐š๐๐ซ๐ž ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐›๐šฬ ๐›๐ž๐ง๐ž๐ฏ๐จ๐ฅ๐žฬ‚๐ง๐ฌ๐ข๐š, ๐ฌ๐จ๐ฅ๐ข๐๐š๐ซ๐ข๐ž๐๐š๐๐ž ๐ก๐จ ๐š๐ฉ๐จ๐ข๐ฎ ๐ฆ๐จ๐ซ๐šฬ๐ฅ ๐ง๐จ ๐ž๐ฌ๐ฉ๐ข๐ซ๐ข๐ญ๐ฎ๐šฬ๐ฅ ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š-๐›๐จ๐จ๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐๐ž๐๐ข๐ค๐š ๐ญ๐จ๐ฆ๐š๐ค ๐›๐šฬ ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ ๐“๐ข๐ฆ๐จ๐ซ ๐๐ฎ๐ซ๐š๐ง๐ญ๐ž ๐Ÿ“ ๐๐žฬ๐ค๐š๐๐š๐ฌ ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ญ๐จ๐๐š๐ง ๐ญ๐ž๐›๐ž๐ญ๐ž๐›๐ž๐ฌ. ๐ˆ๐ญ๐š ๐ฆ๐จฬ๐ฌ ๐ค๐จ๐ง๐ญ๐š ๐ก๐จ ๐š๐ฉ๐จ๐ข๐ฎ ๐ฏ๐š๐ฅ๐ข๐จ๐ณ๐ฎ ๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ฉ๐š๐ขฬ๐ณ๐ž๐ฌ ๐š๐ฆ๐ข๐ ๐ฎ๐ฌ ๐ง๐จ ๐ฉ๐š๐ซ๐ฌ๐ž๐ข๐ซ๐ฎ๐ฌ ๐๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐Ÿ๐ข๐š๐ซ ๐ข๐ก๐š ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฃ๐ž๐ญ๐ฎ ๐ค๐จ๐ง๐š-๐›๐šฬ ๐ฉ๐šฬ๐ฌ ๐ก๐จ ๐ž๐ฌ๐ญ๐š๐›๐ข๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž ๐ง๐š๐ฌ๐ข๐จ๐ง๐šฬ๐ฅ,โ€ PM Xanana agradese.
Xanana Gusmรฃo konsidera Jubileu tinan 350 devosaun bรก Sagrado Coraรงรฃo de Jesus neโ€™e, hanesan oportunidade diโ€™ak ida atu agradese no atu reflete kona-bรก kbiit boโ€™ot hosi domin bรก ema seluk no kona-bรก benefรญsius hosi kompaixaun, mizerikรณrdia no solidariedade.
Fosa ida-neโ€™e, esperansa ida-neโ€™e, esรฉnsia tebes atu, hamutuk bele hakat-liu dezafiu sira neโ€™ebรฉ ida-idak hasoru, no liu-liu, dezafius neโ€™ebรฉ Timoroan hasoru iha dezenvolvimentu paรญs neโ€™e.
Tinan uluk Timor-Leste selebra 25 anus Konsulta Populรกr neโ€™ebรฉ lori Timoroan hotu hetan nia independรชnsia nasionรกl. Tinan ida-neโ€™e, iha fulan maiu, selebra 23 anus Restaurasaun Independรชnsia. Maibรฉ, Timoroan sira labele, no seidauk bele, haluha esforsus ho sakrifรญsius hosi povu bรก soberania nasionรกl.
Timoroan barak, barak demais mak oferese sira-nia sakrifรญsiu tomak atu ohin-loron, Timoroan sira-neโ€™e bele moris iha liberdade no atu oan ho bei-oan sira bele sente saรญda mak progresu ho dignidade.
Parte barak hosi mehi bรก independรชnsia neโ€™e foka liu iha ideais atu moris hakmatek no atu hetan oportunidade hodi kombate pobreza, atu eduka oan sira, atu haree sira moris saudรกveis, segurus no realizadus. Konkretiza mehi neโ€™e hanesan selu tusan boot ida hodi agradese bรก sira neโ€™ebรฉ mate mohu ona.
Governu Timor-Leste sira tuituir-malu, dezde 2002 halo esforsus boot bรก implementassaun polรญtikas pรบblikas neโ€™ebรฉ bele trasnforma, sai diโ€™ak liu, sidadaun timoroan sira-nia moris.
โ€œ๐ˆ๐ญ๐š ๐ฌ๐ž๐ง๐ญ๐ž ๐จ๐ซ๐ ๐ฎ๐ฅ๐ฅ๐ฎ ๐›๐จโ€™๐จ๐ญ ๐›๐šฬ ๐›๐ฎ๐š๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š ๐ก๐ž๐ญ๐š๐ง ๐จ๐ง๐š, ๐ฆ๐š๐ข๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š ๐ฆ๐จฬ๐ฌ ๐ก๐š๐ญ๐ž๐ง๐ž ๐๐ขโ€™๐š๐ค ๐ก๐ž๐ฅ๐š ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐Ÿ๐ซ๐š๐ฃ๐ข๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž๐ฌ ๐ก๐จ ๐๐ž๐ณ๐š๐Ÿ๐ข๐ฎ๐ฌ ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š ๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ข๐ง๐ฎ๐š ๐ก๐š๐ฌ๐จ๐ซ๐ฎ,โ€ Xanana hatutan.
Dezenvolvimentu hanesan prosesu naruk ida neโ€™ebรฉ ezije rekursus finanseirus neโ€™ebรฉ sei menus liu, ezije rekursus umanus kualifikadus no kapasitadus iha รกreas setoriais governasaun oioin, neโ€™ebรฉ seidauk natรณn iha paรญs, no ezije, liu-liu, esforsu boot ho dedikasaun tomak laโ€™รณs deโ€™it hosi instituisoens governamentais no pรบblikas, maibรฉ esforsu koletivu hosi sidadaun hotu-hotu.
Tanba neโ€™e mak Xanana Gusmรฃo halo apelu atu labele lakon esperansa, atu labele deziste estuda, servisu no buka ferramentas hodi dezenvolve an rasik no, iha esforsu koletivu neโ€™e, nuneโ€™e bele kontribui bรก dezenvolvimentu nasionรกl.
Iha Jubileu ida-neโ€™e, ho laran tomak, Xanana Gusmรฃo konvida sarani sira atu hanoin hikas katak, bainhira kalan-kalan ferik ho katuas sira bele toba hakmatek, la ho laran taโ€™uk,la sente insegurus, neโ€™e hanesan bรชnsaun ida.
Mai hamutuk hodi hanoin hikas katak, hamnasa midar neโ€™ebรฉ haree hetan iha labarik-oan sira-nia oin, neโ€™e hanesan esperansa boot ida. Mai atu hanoin mรณs katak, bainhira halaโ€™o tratamentu ho dignidade feto ida ka joven ida no sira bele hetan oportunidades, neโ€™e hanesan vitรณria!
No neโ€™e hanesan sarani bele halo tanba iha legadu ida, neโ€™ebรฉ metin ona durante perรญodu rezistรชnsia, mak domin bรก ema seluk domin bรก Pรกtria no fiar-metin iha valores no iha espรญritu Coraรงรฃo de Jesus.
โ€œ๐“๐š๐ง๐›๐š ๐ง๐žโ€™๐ž, ๐ก๐šโ€™๐ฎ ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ฎ, ๐š๐ญ๐ฎ ๐๐ข๐จ๐ฌ๐ž๐ณ๐š๐ง๐ฎ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐ข๐ก๐š ๐Œ๐š๐ฅ๐ข๐š๐ง๐š, ๐ข๐ก๐š ๐ฌ๐ž๐ฅ๐ž๐›๐ซ๐š๐ฌ๐จ๐ž๐ง๐ฌ ๐ง๐žโ€™๐ž ๐›๐ž๐ฅ๐ž ๐ฌ๐š๐ซ๐š๐ง ๐ข๐ฆ๐ข-๐ง๐ข๐š ๐ซ๐ž๐Ÿ๐ฅ๐ž๐ฌ๐จ๐ž๐ง๐ฌ ๐ก๐จ ๐จ๐ซ๐š๐ฌ๐จ๐ž๐ง๐ฌ ๐ข๐ก๐š ๐ฆ๐ข๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐›๐จโ€™๐จ๐ญ ๐ข๐๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ข๐ญ๐š ๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ข๐ง๐ฎ๐š ๐ก๐š๐ฅ๐šโ€™๐จ, ๐ฆ๐š๐ค ๐š๐ญ๐ฎ ๐ฌ๐ž๐ซ๐ฏ๐ข๐ฌ๐ฎ ๐ฆ๐š๐ค๐šโ€™๐š๐ฌ ๐›๐š ๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐ง๐š๐ฌ๐ข๐จ๐ง๐š๐ฅ. ๐Œ๐š๐ค ๐ก๐š๐ง๐ž๐ฌ๐š๐ง ๐๐จ๐ฆ๐ข๐ง ๐›๐š ๐ž๐ฆ๐š ๐ฌ๐ž๐ฅ๐ฎ๐ค, ๐ฆ๐ข๐ณ๐ž๐ซ๐ข๐ค๐จฬ๐ซ๐๐ข๐š ๐ค๐š ๐ฅ๐š๐ซ๐š๐ง ๐ฅ๐ฎ๐š๐ค ๐›๐š ๐ž๐ฆ๐š ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐ฉ๐ซ๐ž๐ฌ๐ข๐ณ๐š ๐ฅ๐ข๐ฎ ๐ง๐จ ๐ฉ๐ž๐ซ๐๐š๐ฎ๐ฆ ๐›๐š ๐š๐ญ๐ฎ๐ฌ ๐ง๐จ ๐จ๐ฆ๐ข๐ฌ๐จ๐ž๐ง๐ฌ ๐ง๐žโ€™๐ž๐›๐žฬ ๐จ๐Ÿ๐ž๐ง๐๐ž ๐ข๐ญ๐š,โ€ nia hateten.
Maibรฉ mos domin bรก meiu ambiente neโ€™ebรฉ sustenta ema nia moris, neโ€™ebรฉ sai hanesan ema nia uma rasik, mak, natureza no planeta.
Saudozu Papa Francisco husik hela mensajen importantรญsima ida bรก sarani tomak iha mundu kona-bรก nesesidade atu tau-matan no respeita meiu ambiente, aleinde respeita ema hotu-hotu, bรก futuru ida neโ€™ebรฉ prรณsperu no sustentรกvel liu, hodi inspira ema hotu-hotu atu tau-matan bรก ema hotu nia Uma- Boot.
Neโ€™e signifika trata natureza ho respeitu. Respeita ema ninia eksistemas terrestres no mariรฑus.
Nein sempre hatene, maibรฉ bainhira explora irrasionalmente katak la uza kakukat, rekursus mariรฑus no terrestres ou, por ezemplu, bainhira ema soe arbiru foโ€™er iha rai, liuliu materiais hosi plรกstiku, neโ€™e kontribui daudaun ona bรก destruisaun meiu ambiente terrestre no mariรฑu no konsekuentemente, bรก insustentabilidade futuras jerasoens.
Tanba buat hirak-neโ€™e hotu, mak iha Jubileu Sagrado Coraรงรฃo de Jesus neโ€™e, buat neโ€™ebรฉ Xanana Gusmรฃo husu bรก ninia an rasik maka hakarak husu mรณs bรก sarani hotu-hotu, mak: umildade, bondade ho responsabilidade hodi tau-matan bรก maluk sira hotu no bรก Ambiente.
Servi bรก ema seluk,respeita ema hotu ho natureza, kontribui hodi kria armonia ho kooperasaun iha ema idaidak nia famรญlia no iha komunidade, signifika ema hanesan sarani kompromete ona atu sai instrumentu bรก pรกs no amor iha mundu.
Hanesan konkluzaun, hein katak Jubileu Sagrado Coraรงรฃo de Jesus ida-neโ€™e bele inspira ema hotu-hotu liu-liu Timoroan hotu hodi hakleโ€™an fiar no moris nakonu ho amor no kompaixaun.
Hein mรณs katak bele loke ema idaidak nia fuan hodi halo kompromisu atu hotu-hotu sai instrumentus bรก pรกs no amor iha mundu.
Xefe Governu hakotu ho votus moris naruk bรก Dioseze Maliana, atu nia kontinua leno no fรณ esperansa bรก komunidade hotu-hotu.
Iha fatin hanesan, Bispu Dioseze Maliana, Dom Norberto do Amaral konsidera hanesan onra boโ€™ot ida ohin Dioseze Maliana simu Primeiru-Ministru maun boโ€™ot Kay Rala Xanana Gusmรฃo no hatoโ€™o bem vindo.
Ohin mรณs Sarani Dioseze Maliana hakarak espresa ho fuan no laran tomak iha loron espesiรกl ida ohin bรก maun boot nia loron espesiรกl ka loron moris nian neโ€™ebรฉ selebra iha 20 juรฑu tinan neโ€™e.
Dom Norberto ho sarani sira promete atu harohan nafatin bรก Maromak, nuneโ€™e maun boot Xanana Gusmรฃo bele hetan nafatin isin diโ€™ak hodi tau-matan nafatin bรก rai doben Timor ida-neโ€™e.
Partisipa iha Seminรกriu neโ€™e, Vigรกrio-Jerรกl Dioseze Maliana, Kleru ho Madres Dioseze Maliana, Komisaun Organizadora bรก Selebrasoens no sarani sira.

Link Facebook (Mรฉdia-GPM)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: